Podpora kompetencií učiteľa pre vývoj kultúry učenia v jazykovo kultúrne a výkonnostne heterogénne zložených školských tried podľaprincípov a skúseností celostnej pedagogiky.

< Úvodná strana

  1. Ciele a obsahy
  2. Pozadie
  3. Priebeh projektu
  4. Partnerské inštitúcie
  5. Ponuky vzdelávania
  6. Hodnotiace správy
  7. Kontakty


Hodnotiace správy

Pilotný projekt 1999/2000

Pre dostatočné zhodnotenie projektu boli využité výsledky získané pri evaluácií projektu ďalšieho vzdelávania učiteľov “Regionálna rada projektov – využitie celostnej pedagogiky” z roku 1999. Kritériá hodnotenia ďalej doplnil odborný vedúci projektu, prof. Dr. Jörg Bürmann, prof. Dr. Axel Mattenklott, vedúci evaluácie a Oliver Krause (pomocná vedecká sila). Podnety k otázkam poskytli aj vedúci regionálnych kurzov. Prvý dotazníkový prieskum sa realizoval na začiatku 1. kurzu v období decembra 1999 – januára 2000. Druhý prieskum začal vo februári 2000.

Vyplňovanie jednotlivých dotazníkov trvalo asi 20 minút a realizovalo sa anonymne. Účastníci projektu prejavovali veľký záujem o spoluprácu, čo sa odrazilo na vysokom počte odovzdaných dotazníkov. Všetci účastníci dotazníky vyplnili.

Získané údaje boli vyhodnotené pomocou štatistického programu SPSS 8.0.

Uplatnili sa tu jednoduché frekvenčné výpočty, výpočty stredných hodnôt a štandardnej odchýlky. Pri analýze údajov sa prikladal zvláštny význam porovnávaniu jednotlivých krajín, ktoré sa na projekte podielali.

Výsledky prvých dvoch dotazníkov sa prezentovali pri druhom pracovnom stretnutí vedúcich projektu v Marina di Ragusa na Sicílii a ich výsledky sa začlenili do ďalšej prípravy kurzov.

Národné projekty:

Prvý dotazník zisťoval spokojnosť učiteľov s ich povolaním a situáciou na škole. Účastníci boli požiadaní aj o zhodnotenie svojich vlastných kompetencií.

V druhom dotazníku sa účastníci vyjadrili o dôvodoch ich účasti na projekte a o tom, čo konkrétne od kurzu očakávajú. Hodnotili sa aj rôzne prvky kurzu.

Pilotný projekt júl/ august 2000 v Slovenskej republike

Tretí dotazník, ktorý sa rozdal 41 účastníkom stretnutia v Slovenskej republike krátko po ich uvítaní, vychádzal z otázok druhého dotazníka a doplňoval ich. Učitelia mali posúdiť ďalší rozvoj svojich schopností a kladný vplyv kurzov na vlastný rozvoj osobnosti. Okrem toho mali zodpovedať na otázky týkajúce sa vplyvu kurzov na klímu v triede a na vzťahy s kolegami. Na záver mali ešte raz zhodnotit všetky zrealizované semináre.

Učitelia z Nemecka ovládali väčšinu metód celostnej pedagogiky už pred začiatkom projektu. Vyjadrili sa, že v budúcnosti budú viac využívať aj menej rozšírené metódy ako sú usmernené spomínanie alebo scénické cvičenia. Takisto účastníci z ostatních krajín vyjadrili ochotu uplatňovať na svojom vyučovaní novonadobudnuté metódy (pokiaľ ich už nepoužívajú). Len nízke percento opýtaných uviedlo, že niektoré z naučených metód “v žiadnom prípade” na vyučovaní nepoužijú. Z toho môžeme usudzovať, že znalosti získané počas kurzov môžu nájsť v praxi dobré využitie. Pre vyhodnotenie jednotlivých seminárov mali učitelia ešte raz zhodnotiť kompetencie vedúcich kurzov. Až na hodnotenie jednej lektorky ako“uspokojivé” uvádzali všetci účastníci, že ich vedúci disponuje “veľmi dobrými” až “dobrými” kompetenciami. Takisto didaktické a obsahové zameranie stretnutia sa hodnotilo ako “dobré”. Aj miesto konania kurzu sa učiteľom veľmi páčilo, len časový rámec kurzu bol pre niektorých účastníkov problematický. Napriek tomu hodnotili aj oni kurz ako “uspokojivý”. Ostatní učitelia hodnotili všetky semináre vo všeobecnosti ako “veľmi dobré” až “dobré”. Tento výsledok môžeme brať za smerodajný, pretože podľa výpovedí učiteľov jednotlivé semináre pozitívne pôsobia na vzťah učiteľ – žiak. Zistilo sa, že práve ten je pre opýtaných nanajvýš dôležitý. Viac než polovica opýtaných uviedla, že semináre kladne vplývali aj na vzájomnú spoluprácu žiakov a na ich zapojenie sa do vyučovania. Potešujúci odraz mali semináre aj na osobnostný rozvoj účastníkov: Názorne sa prejavili a zlepšili tolerancia a trpezlivosť, ako aj uvedomenie si vlastných pocitov. Učitelia sa senzibilizovali voči chovaniu žiakov a zároveň si rozvíjali svoje vlastné sebavedomie. Výrazne vzrástla dôvera vo vlastné myšlienky a vlastné schopnosti. Celkovo si účastníci zlepšovali vlastné vnímanie a rozvoj schopností riešiť konflikty, viesť rozhovor a spolupracovať. Môžeme teda hovoriť o rozšírení sociálnych kompetencií. U nikoho z opýtaných nedošlo kvôli účasti na seminároch k zhoršeniu vzťahov s kolegami na škole. U jedenástich učiteľov došlo naopak k zlepšeniu. Polovica talianskych respondentov hovorila o zlepšených vzťahoch.

Hodnotenie mezinárodneho kurzu v Slovenskej republike

(Dotazník č. 4)

Po štrnásťdňovom seminári v Slovenskej republike hodnotilo 39 účastníčok a 2 účastníci zloženie skupín a prácu v nich. Mali možnosť porovnávať semináre vo vlastnej krajine s prácou v skupinách na Slovensku. Otázky sa týkali tiež vplyvu všetkých seminárov na pripravenosť vyučovať v interkultúrne zložených triedach. Na záver sa učitelia mohli vyjadriť v otvorenej otázke k svojej nejdôležitejšej skúsenosti z kurzu, kde mali možnosť uviesť aj dojmy negatívneho charakteru.

Všetci respondenti hodnotili zmiešané zloženie všetkých troch skupín jako “veľmi dobré”. Rozdielnosť účastníkov sa nepociťovala ako “záťaž”, takisto jako ich rozdielne kompetencie. Dokonca ani problém s dorozumievaním, ktorý už pred začiatkom kurzu veľmi zamestnával jeho vedenie, sa takmer nepociťoval ako záťaž. Komunikácia medzi účastníkmi skupín, na ktorú boli zvlášť zamerané otázky, bola taktiež “veľmi dobrá”. 38 účastníkov vnímalo atmosféru v skupinách jako “veľmi dobrú”, tri ako “dobrú”. Vynikajúca atmosféra a komunikácia tak prispievali k množstvu podnetov medzi členmi skupiny. Celkovo možno konštatovať, že si členovia skupín veľmi dobre rozumeli, čo zachytáva aj nasledovný údaj: 39 zo 41 učiteľov hodnotilo partnerstvo a slušnosť vo vzájomných vzťahoch ako “veľmi dobré”. Iba nedochvíľnosť rušila niektorých účastníkov. Najdôležitejším výsledkom je, že sa mezinárodný kurz v Slovenskej republike všetkým účastníkom páčil. To sa premieta aj v odpovedi na otázku, v ktorej sa hodnotili jednotlivé časti kurzu. Prácu v malých skupinách a samostatné vysporiadanie sa s témami hodnotili všetci respondenti ako “veľmi dobré”. K tomu istotne výrazne prispievala aj atmosféra v skupinách. Takisto tvorivé činnosti, pohybové aktivity, scénické cvičenia a diskusie sa hodnotili ako “veľmi dobré” až “dobré”. Teoretické podnety však považovali zvlášť nemeckí a slovenskí kolegovia a kolegyne za nedostatočné. Väčšina účastníkov postrádala teoretické výklady. Ale inak boli lektori hodnotení prevažne kladne. Ako “veľmi dobré” až “dobré” sa hodnotili u nich zdvorilosť, presnosť, spoľahlivosť a otvorenosť, ako aj empatia a zmysel pre humor. Dvom tretinám účastníkov sa kurz na Slovensku páčil viac než semináre vo vlastnej krajine. To sa týka nielen spôsobu práce lektorov a ich odbornej pripravenosti, ale aj didaktického materiálu, ktorý bol k dispozícií. Tento výsledok však nemožno preceňovať, pretože aj semináre v jednotlivých krajinách sa účastníkom páčili. Možno práve novosť v zložení skupín, rozdielnosť účastníkov kurzu a uvoľnená atmosféra počas štrnásťdňového kurzu na Slovensku pozitívne ovplyvnili výsledok, čo sa potvrdilo aj odpoveďami v dotazníkoch: 29 účastníkov považovalo klímu v skupine na mezinárodnom stretnutí za lepšiu než vo vlastnej krajine, jeden účastník za horšiu. Miesto konania kurzu – Turčianské Teplice sa takmer všetkým veľmi páčilo. Iba rakúski účastníci mali k výberu tohto miesta isté výhrady. 31 účastníkov považovalo dĺžku kurzu za “presne tú správnu”, ôsmim sa zdal byť kurz príliš dlhý a jednému príliš krátky. Podobné kurzy navštevovalo predtým 19 účastníkov. Väčšina z nich sa zúčastnila už dvoch alebo troch podobných kurzov. Priemerný vek účastníkov bol 41 rokov, pričom najmladší účastník bol z Českej republiky a najstarší z Nemecka. Všetci zúčastnení sa vyjadrili, že sú lepšie pripravení vyučovať v interkultúrne zložených triedach.

Na záver ponúkame výsledky otvorenej otázky:

 

Nasledovný projekt Comenius 3.2, Veľká Noc 2001 v Rakúsku

Výsledky nasledovného projektu sú len čiastočne zrovnateľné s výsledkami pilotného projektu, pretože predpoklady účastníkov boli veľmi odlišné. Neabsolvovali žiadne národné prípravné projekty, preto nebolo možné použiť dotazníky č.1 a 2.

Skupina bola extrémne heterogénna z hľadiska pôvodu, typu škôl, predchádzajúcich informácií o celostnej pedagogike, profesijných skúseností a jazykových znalostí.

Spokojnosť účastníkov projektu so svojím povolaním a situáciou na škole a dôvody účasti na kurze (ústne interview a práca s kartičkami): výsledky sú podobné ako v pilotnom projekte.

Očakávania:

  1. Zažiť vzťahy medzi ľuďmi rôznych kultúr, poznať ich zvyky, porozumieť kultúrnemu zázemiu, nadviazať vzťahy, udržovať ich: 5 (čísla znamenajú počet menovaných položiek)
  2. Získať nové nápady a podnety pre prácu v škole: 3
  3. Zlepšiť didaktické kompetencie, lepšie reagovať na rozdielne potreby v učení, dozvedieť sa niečo o využití celostnej pedagogiky vo vyučovacej praxi: 3
  4. Zvýšiť osobnú kompetenciu, trpezlivosť a suverenitu, porozumieť sebe samému: 2
  5. Získať informácie o celostnej pedagogike (uplatnenie, metódy, teórie, vymedzenie vo vzťahu ku gestaltterapii, možnosti kontaktov vo vlastnej krajine…): 6

Ako obavy uviedli respondenti:

Príliš veľká otvorenosť: 3, neporozumenie: 1, nuda: 1

 

6.2.2 Záverečné hodnotenie kurzu (dotazník č. 4)

Po štrnásťdennom kurze v Rakúsku hodnotili všetci účastníci zloženie skupín a prácu v skupinách. Otázka 9 bola vypustená, pretože účastníci nenavštevovali žiadne predchádzajúce národné kurzy. Opäť sme sa po ukončení kurzu pýtali na pripravenosť vyučovať v interkultúrne zložených triedach. Potom odpovedali učitelia opäť v otvorenej otázke na ich nejdôležitějšiuj skúsenosť s učením sa. Aj tu sa mohli vyjadriť negatívne dojmy.

Všetci respondenti považovali zmiešané zloženie všetkých troch skupín za “veľmi dobré”. Rozdielnost účastníkov a ich odlišné kompetencie sa nepociťovali ako “záťaž”. Problém dorozumievania sa vnímal jediný účastník bez znalostí nemčiny ako skôr zaťažujúci, zatiaľ čo ostatní ho vnímali ako skôr nezaťažujúci alebo vôbec nezaťažujúci. Komunikácia medzi účastníkmi skupín bola taktiež “veľmi dobrá”. 7 účastníkov vnímalo atmosféru v skupinách ako “veľmi dobrú”, jeden ako “dobrú”. Vynikajúca atmosféra a komunikácia a takmer výhradne spoločne trávený voľný čas sa tak postarali o početné podnety medzi členmi skupiny.

Celkovo možno konštatovať, že si členovia skupín veľmi dobre rozumeli, čo vyplýva aj zo vzájomného hodnotenia účastníkov: 7 z 8 respondentov hodnotili spoľahlivosť, humor, partnerstvo, zdvorilosť a otvorenosť členov skupiny ako “veľmi dobré”, jeden až dvaja ako “dobré”. Iba nedochvíľnosť sa zdala jednému účastníkovi jako rušivá.

Takisto ako na Slovensku sa aj tento mezinárodný kurz v Rakúsku všetkým účastníkom páčil, čo sa ukázalo aj v odpovedi na otázku, v ktorej boli hodnotené jednotlivé časti kurzu. Tvorivé činnosti sa všetkým veľmi páčili, takisto prácu v malých skupinách hodnotili takmer všetci respondenti ako “veľmi dobrú”. K tomu určite v značnej miere prispela aj atmosféra v skupine. Scénické cvičenia, diskusia a samostatný prístup k témam sa hodnotili ako “veľmi dobré” až “dobré”. Pohybové a jazykové cvičenia, ako aj teoretické podnety, ktoré boli na základe evaluácie pilotného projektu začlenené v širšej miere, sa taktiež prevažne hodnotili ako “veľmi dobré” a “dobré”, iba jeden až dvaja účastníci ich hodnotili ako priemerné. Jedna účastníčka považovala otázky za príliš všeobecné, za dôležité považovala aj hodnotenie procesov.

Inak ale boli lektorky hodnotené prevažne kladne. Spoľahlivosť zhodnotili všetci účastníci ako “veľmi dobrú”, za ňou nasledovali presnosť, humor, partnerstvo, zdvorilosť, otvorenosť, vedenie rozhovoru a empatia prevažne hodnotené ako “veľmi dobré”, prípadne ako “dobré” . Teoretické časti hodnotili respondenti ako “priemerne dobré”. Jedna účastníčka by bola radšej hodnotila lektorky jednotlivo.

Miesto konania kurzu na zámku Seggau(staré biskupské sídlo v južnom Štajersku) pri meste Leibnitz sa takmer všetkým veľmi páčilo. Iba jedna účastníčka z Nemecka a zo Španielska mali k výberu tohto miesta nejaké výhrady.

6 účastníkov považovalo dĺžku kurzu za “práve vhodnú”, jednému sa zdal byť kurz príliš dlhý a jednému príliš krátky.

Zrovnateľné kurzy navštevovali predtým 4 účastníci, 2 absolvovali 10, jedna 5 a jedna 1 kurz.

Takmer všetci zúčastnení vyjadrili jednoznačnú pripravenosť vyučovať v interkulturne zložených triedach.

 

Zhrnutie:

Výsledky evaluácie ukazujú, že obidve varianty kurzu prebehli s veľkým úspechom. Ciele projektu boli nadmieru splnené. K nim patrilo podpora učiteľských kompetencií podľa princípov celostnej pedagogiky s hlbokým ľudským porozumením pre život v iných krajinách a kultúrach.

Určité zlepšenie možno dosiahnuť väčším zohľadnením požiadaviek účastníkov na zprostredkovanie teórie a didaktiky. Prebrali sa takmer všetky plánované témy, ich prehĺbenie by však tiež bolo možné či dokonca žiadúce. Nasledujúce ponuky kurzu tieto úvahy zohľadnili.

Podrobný popis obidvoch kurzov s ich teoretickým a historickým pozadím, doplnený o skúsenosti lektoriek a účastníkov, je obsiahnutý v dokumentácii, ktorú si môžete vyžiadať pri zaplatení poštovného u koordinátorky projektu.